Spánok bábätka je jednou z najcitlivejších tém rodičovstva. Mnohí rodičia túžia po večeri bez uspávania, po pokojnej noci alebo po chvíli oddychu. Je to úplne prirodzené. Starostlivosť o malé dieťa je krásna, ale zároveň veľmi náročná.
Popri všetkých radách o tom, ako „naučiť dieťa spať“, sa však oplatí na chvíľu zastaviť a položiť si otázku:
Prečo vlastne chcem, aby moje bábätko zaspávalo samo?
Nie preto, aby sme našli správnu alebo nesprávnu odpoveď. Ale preto, aby sme lepšie porozumeli sebe aj svojmu dieťaťu.
Potreby dieťaťa a potreby rodiča nie sú súpermi
Niekedy sa vytvára dojem, že existujú len dve možnosti – buď sa úplne prispôsobíme dieťaťu, alebo budeme myslieť len na seba.
Skutočný život je oveľa zložitejší.
Dieťa potrebuje bezpečie, blízkosť a oddych.
Rodič potrebuje spánok, čas na partnera, priestor na regeneráciu a silu zvládať ďalší deň.
Ani jedny z týchto potrieb nie sú menejcenné.
Najlepšie riešenia často vznikajú práve tam, kde sa snažíme hľadať rovnováhu, nie dokonalosť.
Odkiaľ prichádza moja predstava o samostatnom zaspávaní?
Niekedy naše očakávania nevychádzajú z potrieb dieťaťa, ale z toho, čo počúvame okolo seba.
„V tomto veku by už malo spať samo.“
„Ak ho budeš uspávať, zvykne si.“
„Musíš ho naučiť samostatnosti.“
Takéto výroky môžu v rodičovi vyvolať pocit, že robí niečo nesprávne, aj keď jeho dieťa prirodzene potrebuje viac blízkosti.
Stojí za to zamyslieť sa, či rozhodujeme podľa vlastných hodnôt a potrieb našej rodiny, alebo pod vplyvom očakávaní okolia.
Každá rodina má iné podmienky
Niektorí rodičia sú na starostlivosť o dieťa dvaja.
Iní ju zvládajú sami.
Niektoré rodiny majú možnosť cez deň oddychovať.
Iné vstávajú skoro do práce alebo sa starajú aj o ďalšie deti.
To všetko ovplyvňuje, ako vyzerajú večery aj noci.
Preto neexistuje univerzálny spôsob uspávania, ktorý by bol správny pre každého.
To, čo je dôležité, je hľadať riešenie, ktoré rešpektuje možnosti celej rodiny a zároveň citlivo reaguje na potreby dieťaťa.
Samostatnosť nie je pretekom
Je prirodzené tešiť sa na obdobie, keď bude dieťa samostatnejšie.
Netreba však zabúdať, že samostatnosť je výsledkom dozrievania, nie pretekom s časom.
Niektoré deti začnú zaspávať bez väčšej pomoci skôr, iné neskôr.
Ich tempo ovplyvňuje temperament, vývin nervového systému, zdravotný stav aj množstvo ďalších faktorov.
To, že dieťa dnes potrebuje vašu blízkosť, ešte nič nehovorí o tom, aké bude o rok či o dva.
Aj rodič potrebuje odpočinok
Pri rozhovoroch o spánku sa niekedy zabúda na rodičov.
Chronický nedostatok spánku môže ovplyvniť zdravie, trpezlivosť, vzťahy aj psychickú pohodu.
Je preto v poriadku hľadať spôsoby, ako si večery a noci uľahčiť.
Možno sa s partnerom budete striedať pri uspávaní.
Možno požiadajte o pomoc starých rodičov alebo blízkeho človeka.
Možno upravíte večerný režim tak, aby bol pokojnejší pre všetkých.
Starať sa o seba nie je prejavom sebeckosti. Je to súčasť starostlivosti o dieťa, pretože oddýchnutý rodič dokáže ľahšie reagovať pokojne a citlivo.
Neexistuje jediná správna cesta
Niektoré deti zaspávajú pri dojčení, iné pri nosení, ďalšie pri rozprávke alebo len s vedomím, že rodič sedí vedľa postele.
Každá rodina si vytvára vlastný večerný rytmus.
Dôležité je, aby sa v ňom dieťa cítilo bezpečne a aby bol dlhodobo zvládnuteľný aj pre rodičov.
Nie je potrebné napĺňať predstavy okolia o tom, ako by malo uspávanie vyzerať.
Otázka, ktorá môže priniesť pokoj
Namiesto otázky:
„Ako naučím svoje dieťa zaspávať samo?“
si možno skúste položiť inú:
„Čo dnes potrebuje moje dieťa a čo potrebuje naša rodina, aby sme večer zvládli s čo najväčším pokojom?“
Odpoveď sa môže meniť s vekom dieťaťa, s vašimi silami aj s okolnosťami. A to je úplne prirodzené.
Na záver
Rodičovstvo nie je o hľadaní dokonalej metódy. Je o každodennom rozhodovaní, pri ktorom sa snažíme vnímať potreby svojho dieťaťa aj svoje vlastné.
Niekedy bude dieťa potrebovať viac vašej blízkosti. Niekedy budete viac potrebovať oddych vy. Obe tieto skutočnosti môžu existovať vedľa seba.
Najdôležitejšie nie je, aby vaše bábätko zaspávalo čo najskôr samo. Dôležité je, aby vyrastalo v prostredí, kde sa jeho potreby berú vážne a kde rodičia môžu s pokojom hľadať riešenia, ktoré sú láskavé, bezpečné a udržateľné pre celú rodinu.
Pretože dieťa nepotrebuje dokonalých rodičov. Potrebuje rodičov, ktorí sa snažia porozumieť jemu aj sebe a ktorí vedia, že starostlivosť o rodinu zahŕňa potreby všetkých jej členov.
