To sa niekedy veľmi ťažko rozlišuje, hlavne keď tlak okolia trvá dlho a je všade okolo — rodina, známi, sociálne siete, predstava „normálnej“ rodiny. Človek potom môže mať pocit, že by mal cítiť jasnú túžbu alebo povinnosť, aj keď vo vnútri je skôr zmätok.
Dobré býva sledovať, aký pocit sa objaví, keď si predstavíš dve rôzne budúcnosti — bez komentárov okolia.
- Predstava, že zostanete pri jednom dieťati.
- Predstava, že budete mať dve deti.
Pri ktorej cítiš viac:
- úľavu,
- pokoj,
- teplo,
- zvedavosť,
- napätie,
- tlak,
- smútok,
- alebo stratu?
Túžba po druhom dieťati býva často tichá a osobná. Nemusí byť euforická. Skôr:
- opakovane sa vracia,
- predstava rodiny s dvoma deťmi ti je nejako blízka,
- aj keď sa bojíš, stále v tom cítiš zmysel.
Naopak tlak okolia býva viac spojený s:
- pocitom „mali by sme“,
- obavou z hodnotenia,
- strachom, že raz budete vyzerať sebecky alebo budete niečo ľutovať,
- alebo pocitom, že „takto sa to predsa robí“.
Niekedy pomôže veľmi konkrétna otázka:
- Keby nikto nikdy nekomentoval počet vašich detí, k čomu by ste sa prikláňali?
A tiež:
- Keď sa o druhom dieťati rozprávate s partnerom osamote, bez vonkajších hlasov — cítite viac tlak alebo spoločnú predstavu budúcnosti?
Nie je zlé rozhodnúť sa ani pre jedno dieťa, ani pre dve. Zlé býva skôr rozhodnutie urobené hlavne preto, aby utíšilo očakávania iných.
