Áno, úplne. Pri rozhodovaní o druhom dieťati je nejasnosť veľmi bežná — možno dokonca bežnejšia než úplná istota.
Je to jedno z mála rozhodnutí v živote, kde:
- nejde všetko „vyskúšať“ dopredu,
- rozhoduje sa medzi dvoma hodnotnými možnosťami,
- a obe nesú zisk aj stratu zároveň.
Ak budete mať druhé dieťa, niečo získate a niečoho sa vzdáte.
Ak zostanete pri jednom, tiež niečo získate a niečoho sa vzdáte.
Preto veľa ľudí necíti jasné „správne rozhodnutie“, ale skôr balansovanie medzi dvoma reálnymi životmi.
Nejasno často neznamená:
- že robíš niečo zle,
- že nie si pripravená,
- alebo že „to nechceš dosť“.
Niekedy to znamená len to, že:
- berieš rozhodnutie vážne,
- vidíš jeho dôsledky,
- a snažíš sa počúvať viac vrstiev naraz — túžbu, strach, limity aj realitu.
Tiež je normálne, že sa pocity menia:
- jeden deň prevláda túžba,
- druhý deň únava a odpor,
- potom príde smútok pri predstave, že by druhé dieťa nikdy nebolo.
Ľudská psychika nefunguje pri veľkých rozhodnutiach vždy lineárne.
Niekedy pomôže prestať tlačiť na „definitívnu odpoveď“ a namiesto toho si všímať:
- ku ktorej predstave sa opakovane vraciaš,
- pri ktorej budúcnosti cítiš viac vnútorného pokoja,
- a či je tvoja neistota skôr strach z náročnosti alebo skutočný nesúlad s predstavou ďalšieho dieťaťa.
A je v poriadku, ak odpoveď ešte nevieš. Niektoré rozhodnutia dozrievajú postupne, nie cez jedno silné uvedomenie.
