Večer sa pomaly končí. Dom stíchne, svetlá sa stlmia a rodičia dúfajú, že dieťa pokojne zaspí. Namiesto toho však prichádza plač. Niekedy tichý, inokedy intenzívny. Mnohí rodičia si v tej chvíli kladú otázku:
Prečo plače, keď je najedené, prebalené a unavené?
Možno si dokonca začnú myslieť, že robia niečo zle. Alebo počujú rady, že dieťa si len „vynucuje pozornosť“.
Plač však nie je problém, ktorý treba odstrániť. Je to spôsob komunikácie. Najmä u malých detí je to jazyk, ktorým nám hovoria o svojich potrebách.
Plač nie je manipulácia
Malé dieťa ešte nedokáže premyslene manipulovať rodičom. Nemá schopnosť plánovať svoje správanie tak, aby niekoho ovládalo alebo využívalo.
Keď plače, jeho telo a mozog vysielajú signál:
„Niečo potrebujem.“
Niekedy je to hlad alebo smäd.
Inokedy únava.
Často však ide o potrebu blízkosti, bezpečia alebo pomoci pri upokojení.
Večer býva pre mnohé deti náročným obdobím. Po celom dni plnom podnetov môže byť ich nervový systém preťažený a práve plač je spôsobom, ako toto napätie uvoľniť.
Každé dieťa prežíva únavu inak
Dospelí bývajú pri únave tichší alebo sa stiahnu do pokoja.
Deti často reagujú opačne.
Sú nepokojné.
Plačú.
Odmietajú spolupracovať.
Zdá sa, akoby nechceli ísť spať, hoci ich telo odpočinok veľmi potrebuje.
To neznamená, že sú neposlušné. Ich mozog jednoducho ešte nedokáže únavu regulovať tak, ako ten dospelý.
Plač môže byť volaním po bezpečí
Zaspávanie znamená pre malé dieťa odlúčenie od sveta, ktorý počas dňa poznalo.
Keď hľadá rodiča, chce sa pritúliť alebo volá mamu či otca, nemusí tým hovoriť:
„Nechcem spať.“
Možno skôr hovorí:
„Pomôž mi cítiť sa bezpečne.“
Blízkosť rodiča, jeho pokojný hlas, dotyk alebo objatie môžu byť tým, čo dieťa potrebuje na upokojenie svojho tela aj emócií.
Za plačom môže byť veľa dôvodov
Nie všetok večerný plač má rovnakú príčinu.
Dieťa môže byť:
- príliš unavené alebo naopak ešte nie celkom pripravené na spánok,
- zahltené množstvom podnetov z celého dňa,
- v období vývinových zmien,
- choré alebo v nepohode,
- citlivejšie na odlúčenie od rodiča,
- alebo jednoducho potrebuje viac času na upokojenie.
Práve preto neexistuje jedno riešenie, ktoré by fungovalo pre všetky deti.
Reakcia rodiča vytvára pocit bezpečia
Dieťa si nebude pamätať každý večer. Bude si však vytvárať skúsenosť, čo sa deje, keď prežíva náročné emócie.
Ak opakovane zažíva, že rodič reaguje pokojne, snaží sa pochopiť jeho potreby a zostáva pri ňom, učí sa, že v náročných chvíľach nie je samo.
Postupne si túto skúsenosť začne prenášať aj do vlastného života. Práve z opakovanej podpory sa časom rodí schopnosť upokojiť sa.
Aj rodič má svoje hranice
Niektoré večery sú vyčerpávajúce. Plač môže trvať dlho a rodič môže cítiť únavu, frustráciu alebo bezmocnosť.
Aj tieto pocity sú prirodzené.
Starať sa o dieťa neznamená nikdy nebyť unavený. Znamená hľadať spôsob, ako sa postarať aj o seba, aby sme mali dostatok síl byť dieťaťu oporou.
Ak je to možné, podeľte sa o večerné uspávanie s partnerom alebo blízkou osobou. Krátky oddych môže byť rovnako dôležitý ako samotná starostlivosť o dieťa.
Otázka pre rodičov
Keď dnes večer vaše dieťa začne plakať, skúste sa na chvíľu zastaviť a položiť si otázku:
Čo mi tým možno chce povedať?
Možno nehľadá dokonalé riešenie.
Možno nehľadá nové pravidlá.
Možno len hľadá človeka, pri ktorom sa bude cítiť bezpečne.
Na záver
Plač nie je dôkazom zlyhania rodiča ani neposlušnosti dieťaťa. Je to prirodzená súčasť raného detstva a jeden zo spôsobov, ktorým dieťa komunikuje svoje potreby.
Nie vždy budeme presne vedieť, prečo plače. A to je v poriadku. Niekedy totiž dieťa nepotrebuje, aby sme okamžite našli správnu odpoveď. Potrebuje vedieť, že pri jeho otázkach, emóciách a nepokoji nezostane samo.
Práve pokojná prítomnosť rodiča môže byť tým, čo mu pomôže postupne objaviť, že svet je bezpečné miesto – aj keď sa deň končí, svetlá zhasínajú a prichádza čas zaspať.
