Mnohí rodičia zostanú zaskočení, keď ich dieťa začne opakovane hádzať hračky, lyžičky, jedlo alebo iné predmety na zem. Môže sa zdať, že to robí naschvál alebo že skúša hranice trpezlivosti dospelých. Vo väčšine prípadov je však odpoveď upokojujúca – áno, hádzanie je počas prvých rokov života bežnou a prirodzenou súčasťou vývoja.
Pre malé dieťa nejde o nevhodné správanie v zmysle, ako ho vnímajú dospelí. Je to spôsob učenia, objavovania a rozvíjania nových schopností. Prostredníctvom hádzania si dieťa overuje, ako funguje svet, čo sa stane s predmetmi po dopade a aké reakcie vyvolá jeho správanie.
Kedy sa hádzanie objavuje?
Prvé pokusy s púšťaním predmetov sa zvyčajne objavujú približne medzi 6. a 9. mesiacom života. Dieťa začne vedome otvárať dlaň a púšťať hračku alebo lyžičku na zem.
Neskôr, približne medzi 9. a 18. mesiacom, už dokáže predmet cielene odhodiť. V období batoľaťa, približne do troch rokov, býva hádzanie veľmi častou súčasťou hry aj skúmania okolia.
Každé dieťa sa však vyvíja vlastným tempom. Niektoré začne hádzať predmety skôr, iné neskôr, čo samo osebe nemusí znamenať žiadny problém.
Prečo deti hádžu predmety?
Hádzanie má pre dieťa viacero dôležitých funkcií.
Pomáha mu:
- objavovať vzťah medzi príčinou a následkom,
- rozvíjať koordináciu pohybov,
- posilňovať svaly rúk,
- skúmať vlastnosti rôznych materiálov,
- učiť sa odhadovať vzdialenosť a silu pohybu.
To, čo rodič vníma ako jednoduché hodenie hračky, je pre dieťa cenná skúsenosť.
Opakovanie je prirodzené
Jednou z najčastejších otázok rodičov je, prečo dieťa hádže tú istú vec stále dookola.
Dôvodom je spôsob, akým sa učí detský mozog. Opakovaním si upevňuje nové poznatky. Každé ďalšie hodenie predmetu poskytuje nové informácie o zvuku, pohybe, rýchlosti pádu alebo reakcii okolia.
Preto dieťa môže desaťkrát po sebe zhodiť tú istú lyžičku zo stoličky a stále ho to bude zaujímať.
Hádzanie ako súčasť hry
Ako dieťa rastie, hádzanie sa stáva cielenejšou aktivitou. Začína hádzať lopty, vkladať predmety do koša alebo sa zapája do jednoduchých pohybových hier.
Takéto činnosti podporujú:
- koordináciu oko – ruka,
- presnosť pohybov,
- rovnováhu,
- priestorové vnímanie,
- spoluprácu s ostatnými.
Práve preto sú hry s loptou odporúčanou súčasťou pohybového rozvoja detí.
Kedy ide o prejav emócií?
U starších batoliat nemusí byť hádzanie len experimentovaním. Niekedy ide aj o spôsob, ako vyjadriť pocity.
Dieťa môže hodiť predmet:
- keď je nahnevané,
- keď je unavené,
- keď je hladné,
- keď sa mu niečo nedarí,
- keď ešte nevie slovami povedať, čo potrebuje.
V takých situáciách nejde len o samotné hádzanie, ale aj o učenie sa zvládať emócie.
Ako reagovať?
Najlepšou reakciou býva pokojný a dôsledný prístup.
Pomáha:
- vysvetľovať jednoduché pravidlá,
- ukázať, ktoré predmety možno hádzať,
- vytvoriť bezpečný priestor na pohybové hry,
- pochváliť vhodné správanie,
- nereagovať krikom.
Dieťa potrebuje čas, aby pochopilo rozdiel medzi bezpečnou hrou a správaním, ktoré môže niekomu ublížiť.
Kedy už hádzanie nemusí byť bežné?
Vo väčšine prípadov ide o prirodzenú fázu vývoja. Pozornosť si však zaslúžia situácie, keď:
- dieťa aj vo vyššom veku veľmi často hádže predmety s cieľom ublížiť,
- nereaguje na opakované pokojné usmernenie,
- spolu s hádzaním sa objavia výrazné ťažkosti v komunikácii alebo sociálnom kontakte,
- správanie predstavuje riziko pre dieťa alebo jeho okolie.
V takých prípadoch je vhodné poradiť sa s pediatrom, ktorý posúdi celkový vývin dieťaťa.
Väčšina detí toto obdobie prerastie
S pribúdajúcim vekom sa zlepšuje koordinácia pohybov, rozvíja sa reč a dieťa sa učí lepšie ovládať svoje impulzy. Postupne pochopí, že lopta patrí na ihrisko, lyžička na stôl a hračky nie sú určené na hádzanie po ľuďoch.
Tento proces si však vyžaduje čas, opakovanie a trpezlivé vedenie dospelých.
Záver
Áno, hádzanie predmetov je vo väčšine prípadov normálnou súčasťou zdravého vývoja dieťaťa. Pomáha mu objavovať svet, rozvíjať motorické schopnosti, učiť sa o príčine a následku a postupne si osvojovať pravidlá správania.
Pre rodičov môže byť toto obdobie náročné, no zvyčajne je len dočasné. Pokojná reakcia, jasné hranice a dostatok príležitostí na bezpečnú hru vytvárajú prostredie, v ktorom sa dieťa môže prirodzene učiť a rozvíjať. Ak sa však spolu s hádzaním objavia aj ďalšie výrazné vývinové alebo behaviorálne ťažkosti, je vhodné obrátiť sa na pediatra a situáciu s ním konzultovať.
