Ak máte doma dojča alebo batoľa, pravdepodobne ste už zažili situáciu, keď vaše dieťa opakovane hodí hračku, lyžičku alebo inú vec na zem – a o chvíľu to urobí znova. Mnohí rodičia si pri tom kladú otázku, či ide o neposlušnosť, provokáciu alebo znak nevhodného správania.
Vo väčšine prípadov je odpoveď oveľa jednoduchšia. Hádzanie predmetov patrí medzi prirodzené prejavy raného detského vývoja. Dieťa sa týmto spôsobom učí, objavuje svet a rozvíja dôležité schopnosti. To, čo dospelému pripadá ako zbytočné opakovanie, je pre dieťa cenná skúsenosť.
Dieťa objavuje, ako funguje svet
Malé deti sa učia prostredníctvom skúšania. Keď pustia alebo hodia predmet na zem, zisťujú, čo sa stane.
Sledujú napríklad:
- ako rýchlo predmet padá,
- aký zvuk vydá pri dopade,
- kam sa odkotúľa,
- či sa odrazí,
- čo urobia rodičia.
Každý takýto pokus pomáha dieťaťu lepšie pochopiť vzťah medzi príčinou a následkom.
Opakovanie je súčasť učenia
Rodičia často nechápu, prečo dieťa robí tú istú vec stále dookola. Dôvod je jednoduchý – mozog malého dieťaťa sa učí práve opakovaním.
To, čo dospelý pochopí po jednom pokuse, potrebuje dieťa zažiť mnohokrát. Každé ďalšie hodenie predmetu upevňuje nové poznatky o pohybe, zvuku, vzdialenosti či správaní rôznych materiálov.
Rozvoj motorických schopností
Hádzanie predmetov je zároveň výborným tréningom pohybu.
Pri každom pokuse dieťa:
- precvičuje úchop,
- posilňuje svaly rúk,
- zlepšuje koordináciu oko – ruka,
- učí sa ovládať silu pohybu,
- rozvíja celkovú motoriku.
Tieto zručnosti bude neskôr potrebovať pri kreslení, písaní, športovaní aj pri bežných každodenných činnostiach.
Dieťa skúma rôzne predmety
Každý predmet sa správa inak.
Dieťa si postupne všimne, že:
- lopta sa odráža,
- plyšová hračka padá potichu,
- kovová lyžička hlasno zazvoní,
- papier letí pomalšie,
- drevená kocka zostane tam, kde dopadla.
Takýmto spôsobom si vytvára predstavu o vlastnostiach predmetov a učí sa rozlišovať materiály.
Chce vidieť vašu reakciu
Deti veľmi pozorne sledujú svojich rodičov. Keď hodia predmet na zem, zaujíma ich nielen samotný pád, ale aj to, čo urobíte vy.
Možno sa usmejete, zdvihnete predmet, niečo poviete alebo sa zatvárite prekvapene. Dieťa si tieto reakcie ukladá do pamäti a postupne sa učí, ako funguje komunikácia s ľuďmi.
To neznamená, že vás chce zámerne nahnevať. Skôr zisťuje, ako svet okolo neho reaguje na jeho konanie.
Niekedy ide o prejav emócií
Staršie batoľatá už môžu hádzať predmety aj preto, že sú nahnevané, unavené alebo frustrované. Keďže ešte nevedia svoje pocity spoľahlivo vyjadriť slovami, používajú správanie ako formu komunikácie.
Hádzanie sa môže objaviť napríklad:
- keď sú veľmi unavené,
- keď sú hladné,
- keď sa im niečo nedarí,
- keď nechcú pokračovať v jedle,
- počas obdobia vzdoru.
V takých chvíľach pomáha pokojná reakcia a snaha pochopiť príčinu správania.
Ako reagovať?
Najlepším prístupom býva kombinácia pokoja, jasných pravidiel a dôslednosti.
Pomôcť môže:
- pokojne povedať, že hračky sa nehádžu po ľuďoch,
- ponúknuť mäkkú loptu na bezpečné hádzanie,
- pochváliť vhodné správanie,
- odstrániť nebezpečné predmety z dosahu,
- vytvoriť dieťaťu dostatok príležitostí na aktívnu hru.
Krik alebo prísne tresty zvyčajne nepomáhajú dieťaťu pochopiť, čo od neho očakávame.
Kedy je vhodné spozornieť?
Vo väčšine prípadov ide o normálnu súčasť vývoja. Ak však dieťa aj vo vyššom veku veľmi často hádže predmety s úmyslom ublížiť sebe alebo iným, nereaguje na usmernenie alebo sa spolu s tým objavia výrazné ťažkosti v komunikácii, sociálnom kontakte či celkovom vývine, je vhodné poradiť sa s pediatrom.
Samotné hádzanie však zriedkavo znamená, že je s dieťaťom niečo v neporiadku.
Trpezlivosť je dôležitá
Obdobie hádzania predmetov býva pre rodičov náročné, no zároveň je dočasné. S rastúcim vekom sa zlepšuje koordinácia pohybov, rozvíja sa reč a dieťa sa učí lepšie ovládať svoje impulzy.
Postupne začne chápať, ktoré predmety môže hádzať počas hry a ktoré nie. K tomu však potrebuje čas, opakovanie a pokojné vedenie dospelých.
Záver
Ak vaše dieťa stále hádže veci na zem, vo väčšine prípadov nejde o neposlušnosť ani o snahu vás nahnevať. Je to prirodzený spôsob učenia, pri ktorom objavuje svet, rozvíja motoriku, skúma vlastnosti predmetov a učí sa, ako fungujú vzťahy medzi jeho konaním a reakciami okolia.
Najlepšou odpoveďou rodiča je trpezlivosť, dôslednosť a vytvorenie bezpečného prostredia na objavovanie. Časom väčšina detí toto obdobie prerastie a osvojí si vhodnejšie spôsoby hry aj vyjadrovania svojich potrieb. Pokojný prístup rodičov pritom zohráva dôležitú úlohu pri budovaní zdravých návykov a sebaregulácie.
