Často áno — a niekedy môže byť prerušovaný spánok ešte horší než kratší, ale súvislý spánok.
Dôvod je v tom, že telo potrebuje určitý čas bez prebudenia, aby sa dostalo do hlbokých fáz spánku a REM spánku, ktoré obnovujú:
- mozog,
- emócie,
- pamäť,
- imunitu,
- hormonálnu reguláciu.
Keď sa človek často budí:
- spánkové cykly sa prerušujú,
- mozog zostáva viac v „pohotovostnom režime“,
- a regenerácia je slabšia.
Praktický príklad:
- 6 hodín súvislého spánku môže byť pre mnohých lepších než
- 8 hodín s budením každých 60–90 minút.
Pri rodičoch novorodencov býva problém najmä:
- časté mikroprebudenie,
- neustále načúvanie,
- a nemožnosť dostať sa do dlhšieho hlbokého spánku.
Typické následky prerušovaného spánku:
- „brain fog“,
- emočná precitlivenosť,
- pocit, že človek nikdy nie je naozaj oddýchnutý,
- vyššia stresová reakcia,
- horšia trpezlivosť,
- únava aj po relatívne dlhom ležaní v posteli.
Telo však zvyčajne zvláda prerušovaný spánok lepšie, ak:
- celkový čas spánku neklesne príliš nízko,
- existuje aspoň jeden dlhší blok bez budenia,
- a deficit netrvá mesiace bez úľavy.
Preto je pri malom dieťati často efektívnejšie:
- zabezpečiť jednému rodičovi súvislý blok spánku,
- než aby boli obaja budení pri každom prebudení dieťaťa.
