Každé dieťa sa rodí s obrovským potenciálom. Neprichádza však na svet s istotou, že je schopné, odvážne alebo šikovné. Túto istotu si buduje postupne – z pohľadov, objatí, povzbudivých slov a každodenných skúseností s ľuďmi, ktorí sú mu najbližší.
Prvým zrkadlom dieťaťa je rodič.
To, ako sa rodič na dieťa pozerá, sa časom stáva tým, ako sa dieťa pozerá samo na seba. Ak cíti prijatie, podporu a dôveru, začne veriť, že dokáže zvládnuť nové výzvy. Ak však opakovane zažíva pochybnosti, kritiku alebo nezáujem, môže začať pochybovať o vlastnej hodnote.
Viera rodiča nie je slepé obdivovanie
Veriť dieťaťu neznamená myslieť si, že všetko zvládne bez problémov alebo že vo všetkom uspeje. Znamená to byť presvedčený, že sa dokáže učiť, rásť a napredovať.
Keď dieťa spadne pri jazde na bicykli, nemusíme hovoriť: „Ty to určite zvládneš hneď.“ Oveľa silnejšie je povedať:
„Som tu s tebou. Skúsime to ešte raz.“
Takéto slová dieťaťu ukazujú, že neúspech nie je koniec cesty, ale prirodzená súčasť učenia.
Deti si požičiavajú našu vieru
Malé dieťa ešte nevie objektívne posúdiť svoje schopnosti. Svoj obraz o sebe si vytvára podľa toho, ako reagujú jeho rodičia.
Keď počuje:
„Verím ti.“
„Vidím, že sa snažíš.“
„Som na teba hrdý.“
„Aj keď sa to nepodarilo, nevzdávaj sa.“
postupne si tieto slová osvojí ako vlastné presvedčenia.
Neskôr, keď bude stáť pred náročnou skúškou, športovou súťažou, pracovným pohovorom alebo životnou výzvou, práve tento vnútorný hlas mu môže pripomenúť, že má silu pokračovať.
Dôvera dáva odvahu skúšať
Dieťa, ktoré vie, že doma môže urobiť chybu bez strachu z odmietnutia, sa nebojí objavovať nové veci.
Nebojí sa prihlásiť na súťaž, skúsiť nový šport, vystúpiť pred triedou alebo povedať vlastný názor.
Nie preto, že je bezchybné.
Ale preto, že vie, že jeho hodnota nezávisí od výsledku.
Takáto vnútorná istota je jedným z najväčších darov, ktoré môže rodič svojmu dieťaťu odovzdať.
Namiesto tlaku ponúknite podporu
Každý rodič chce, aby sa jeho dieťaťu darilo. Niekedy však snaha motivovať môže znieť ako tlak.
Vety typu:
„Musíš byť najlepší.“
„Neurob hanbu.“
„Dúfam, že nesklameš.“
môžu v dieťati vyvolať strach zo zlyhania.
Naopak, jednoduché slová:
„Urob, čo vieš najlepšie.“
„Nezáleží mi len na výsledku.“
„Som rád, že si to skúsil.“
vytvárajú pocit bezpečia, v ktorom sa dieťa dokáže rozvíjať prirodzene.
Dieťa nepotrebuje dokonalého rodiča
Mnohí rodičia sa obávajú, že urobia vo výchove chybu. Pravdou však je, že deti nepotrebujú dokonalých rodičov.
Potrebujú rodičov, ktorí ich počúvajú, povzbudzujú a dokážu priznať vlastné omyly.
Aj obyčajné:
„Prepáč, dnes som reagoval príliš prísne.“
učí dieťa, že vzťahy sa dajú opravovať a že láska nie je podmienená dokonalosťou.
Viera, ktorá zostáva na celý život
Možno si vaše dieťa o niekoľko rokov nebude pamätať všetky rozhovory, ktoré ste spolu viedli. Pravdepodobne si však zapamätá, ako sa pri vás cítilo.
Či malo odvahu skúšať nové veci.
Či sa mohlo prísť pochváliť úspechom aj priznať neúspech.
Či vedelo, že doma nájde prijatie bez ohľadu na výsledky.
Práve tieto skúsenosti sa stanú základom jeho budúcej sebadôvery.
Na záver
Viera rodiča je jedným z najcennejších darov, ktoré môže dieťa dostať. Nie je to viera v dokonalosť ani v neustále úspechy. Je to pokojné presvedčenie, že dieťa má schopnosť učiť sa, rásť a nachádzať vlastnú cestu.
Keď rodič verí svojmu dieťaťu, dáva mu odvahu veriť aj samému sebe.
A dieťa, ktoré vyrastá s týmto pocitom, vstupuje do života s vedomím, že nemusí byť bezchybné, aby bolo hodnotné. Vie, že môže robiť chyby, učiť sa z nich a pokračovať ďalej. Práve takáto viera sa stáva pevným základom zdravého sebavedomia, odolnosti a schopnosti naplno rozvinúť svoj potenciál.
