Každý rodič chce pre svoje dieťa to najlepšie. Chceme, aby bolo šťastné, úspešné, odolné a pripravené na život. Práve preto mu často radíme, upozorňujeme na riziká a snažíme sa ho ochrániť pred sklamaním. Málokedy si však uvedomíme, že aj dobre mienené slová môžu ovplyvniť to, ako dieťa vníma samo seba a svoje sny.
Deti totiž nepočúvajú len to, čo im hovoríme. Počúvajú aj to, čomu o nich veríme.
Sny sú viac než detská fantázia
Keď dieťa povie: „Chcem byť veterinárkou.“ „Raz budem stavať mosty.“ „Chcem spievať na veľkom pódiu.“ alebo „Chcem objaviť nové planéty,“ nemusí hovoriť o svojej budúcnosti. Hovorí o tom, čo ho priťahuje, čo ho fascinuje a čo v ňom prebúdza nadšenie.
Za každým detským snom sa skrýva túžba objavovať svet a nachádzať v ňom svoje miesto.
Ak rodič tieto slová prijme so záujmom, dieťa cíti, že jeho vnútorný svet má hodnotu. Ak ich zosmiešni alebo rýchlo odmietne, môže sa naučiť svoje sny radšej nehovoriť nahlas.
Slová, ktoré povzbudzujú
Nie je potrebné dieťaťu sľubovať, že všetko určite dosiahne. Oveľa dôležitejšie je ukázať mu, že veríme v jeho schopnosť učiť sa, skúšať a rásť.
Veľkú silu majú jednoduché vety:
- „To znie zaujímavo. Čo ťa na tom najviac láka?“
- „Vidím, ako ti na tom záleží.“
- „Som zvedavý, čo všetko sa o tom naučíš.“
- „Verím, že keď budeš vytrvalý, veľa sa naučíš.“
- „Skús to. Som tu, ak budeš potrebovať pomoc.“
Takéto slová nevyvíjajú tlak na výsledok. Dávajú dieťaťu odvahu robiť prvé kroky.
Slová, ktoré môžu sny oslabiť
Aj výroky vyslovené z obavy alebo zo snahy chrániť dieťa môžu zanechať hlbokú stopu.
Napríklad:
- „To je len hlúpy sen.“
- „Na to nemáš talent.“
- „Buď radšej realistický.“
- „Tým sa neuživíš.“
- „To zvládnu len výnimoční ľudia.“
Rodič ich často nemyslí zle. Chce dieťa pripraviť na realitu. Dieťa si však môže tieto slová vysvetliť úplne inak:
„Neveria mi.“
„Nie som dosť dobrý.“
„Moje sny nemajú význam.“
A práve tieto presvedčenia môžu ovplyvniť jeho odvahu skúšať nové veci ešte dlho potom, ako na konkrétnu situáciu zabudne.
Dieťa nepotrebuje istotu úspechu
Žiadny rodič nedokáže predpovedať budúcnosť svojho dieťaťa. Nemusíme vedieť, či sa z neho raz stane umelec, vedec, športovec alebo učiteľ.
To, čo však môžeme ovplyvniť, je spôsob, akým bude pristupovať k svojim možnostiam.
Dieťa, ktoré vyrastá s pocitom podpory, sa učí, že sny stoja za námahu. Nebojí sa skúšať, učiť sa ani meniť smer, keď zistí, že jeho cesta vedie inam.
Naopak, dieťa, ktoré sa bojí sklamať rodičov, môže svoje túžby potláčať ešte skôr, ako ich stihne preskúmať.
Podpora neznamená tlak
Niekedy si rodičia myslia, že podporovať znamená neustále tlačiť dieťa k lepším výkonom. Skutočná podpora však vyzerá inak.
Je to záujem o jeho svet.
Je to trpezlivosť, keď sa mu niečo nedarí.
Je to povzbudenie po neúspechu.
Je to schopnosť povedať:
„Som na teba hrdý pre tvoju snahu, nie iba pre výsledok.“
Práve v takomto prostredí môže dieťa objavovať svoje schopnosti bez strachu, že stratí lásku alebo prijatie.
Položte si jednoduchú otázku
Keď sa dnes vaše dieťa podelí o svoj sen, skúste sa na chvíľu zastaviť.
Spýtajte sa sami seba:
Podporia moje slová jeho odvahu skúšať nové veci? Alebo v ňom nevedomky zasadia pochybnosť, že na to nemá?
Možno práve vaša reakcia rozhodne o tom, či sa dieťa nabudúce odváži opäť snívať.
Na záver
Sny detí nie sú krehké preto, že sú nereálne. Sú krehké preto, že sa práve formujú. Každé povzbudenie, každý prejavený záujem a každé slovo dôvery im pomáha rásť.
Nemusíme poznať budúcnosť svojich detí. Stačí, ak im dáme pocit, že ich sny majú hodnotu, že ich hlas stojí za vypočutie a že pri nás môžu objavovať svet bez strachu z odmietnutia.
Pretože dieťa, ktoré vyrastá s podporou, si neodnáša len odvážne sny. Odnáša si aj presvedčenie, že má odvahu urobiť prvý krok k ich naplneniu.
