Môže pomáhať — ale závisí od konkrétnej rodiny, citlivosti dieťaťa aj rodičov a od toho, čo presne znamená „lepší spánok“.
Pre niektoré rodiny spoločná izba prináša:
- menej úplného prebúdzania,
- rýchlejšie upokojenie dieťaťa,
- menej stresu z nočného presúvania,
- viac pocitu bezpečia pre dieťa,
- a prakticky viac spánku pre všetkých.
Najmä pri menších alebo citlivejších deťoch môže blízkosť rodiča znížiť intenzitu nočných prebudení, pretože dieťa sa upokojí skôr, než sa úplne rozplače.
Na druhej strane sú rodiny, kde spoločná izba:
- zvyšuje počet prebudení,
- dieťa reaguje na každý pohyb či zvuk,
- rodičia spia plytko a v napätí,
- alebo sa všetci navzájom rušia.
Niektoré deti totiž spia pokojnejšie s vedomím blízkosti rodiča, ale zároveň kvalitnejšie pri väčšom fyzickom priestore.
Preto nie je jedna správna odpoveď. Dôležitejšie je sledovať:
- Ako sa reálne vyspíte?
- Kto je najviac vyčerpaný?
- Budí sa dieťa pri každom pohybe?
- Je po nociach pokojnejšie alebo viac stimulované?
- Funguje vám to dlhodobo alebo už len „prežívate“?
Veľa rodín nakoniec nájde nejakú strednú cestu:
- spoločná izba, ale vlastná posteľ,
- matrac vedľa postele,
- časť noci spolu, časť oddelene,
- alebo pružné riešenie podľa obdobia dieťaťa.
A úplne v poriadku je aj to, že potreby sa časom menia. To, čo fungovalo pri jednom veku, nemusí fungovať o pár mesiacov. Spánok v rodine býva často viac o prispôsobovaní než o jednom trvalom „správnom“ nastavení.
