Tráviaci systém dojčaťa je náchylnejší na baktérie najmä preto, že jeho ochranné mechanizmy ešte nie sú plne vyvinuté. Ide o kombináciu viacerých faktorov, ktoré sa počas prvého roka života postupne „dolaďujú“.
1. Nevyvinutá črevná mikroflóra
U starších detí a dospelých črevá obsahujú miliardy „dobrých“ baktérií, ktoré:
- konkurujú škodlivým mikroorganizmom
- produkujú ochranné látky
- pomáhajú imunite
U dojčaťa je táto mikroflóra ešte len v procese tvorby, takže škodlivé baktérie (napr. Clostridium botulinum) majú väčšiu šancu sa uchytiť a množiť.
2. Nižšia kyslosť žalúdka
Žalúdočná kyselina u dospelých funguje ako „dezinfekcia“ – ničí veľa baktérií.
U dojčiat:
- je kyslosť slabšia
- viac mikroorganizmov prežije prechod žalúdkom
3. Nezrelý imunitný systém
Imunitný systém čreva (tzv. črevná imunita) ešte nie je plne funkčný:
- tvorba protilátok je nižšia
- reakcia na patogény je pomalšia
Preto sa organizmus horšie bráni infekcii alebo toxínom.
4. Slabšia črevná bariéra
Stena čreva u dojčiat je „priepustnejšia“:
- umožňuje ľahší prechod niektorých látok do krvi
- zvyšuje riziko, že toxíny (napr. pri Dojčenský botulizmus) ovplyvnia organizmus
5. Pomalšia a menej koordinovaná peristaltika
Pohyby čriev sú menej efektívne:
- obsah čreva sa posúva pomalšie
- baktérie majú viac času sa rozmnožiť
Zhrnutie
Dojča je náchylnejšie na baktérie, pretože:
👉 nemá ešte „ochranné baktérie“
👉 jeho žalúdok menej ničí mikróby
👉 imunita sa ešte len vyvíja
👉 črevo je priepustnejšie a pomalšie
Tieto faktory spolu vysvetľujú, prečo sa napríklad med (kvôli spóram Clostridium botulinum) odporúča až po 1. roku života.
