Mnohí rodičia zostávajú spolu „kvôli deťom“. Veria, že spoločná domácnosť je tým najlepším, čo im môžu dať. Veď dieťa predsa potrebuje oboch rodičov. Pravda je však zložitejšia.
Deti nepotrebujú len prítomnosť oboch rodičov. Potrebujú predovšetkým prostredie, v ktorom sa cítia bezpečne, prijaté a milované. Ak je domov plný napätia, ticha, hádok, ponižovania alebo citového chladu, samotný fakt, že rodičia bývajú pod jednou strechou, ešte neznamená, že dieťa vyrastá v zdravom prostredí.
Dieťa veľmi citlivo vníma atmosféru v rodine. Nepotrebuje rozumieť slovám, aby cítilo napätie. Stačí mu pohľad na rodičov, ich tón hlasu, odmeranosť či neustále mlčanie. Nervový systém dieťaťa reaguje na to, čo sa deje okolo neho, aj keď sa dospelí snažia tváriť, že je všetko v poriadku.
Mnohé deti vyrastajú v domácnostiach, kde rodičia spolu komunikujú len z povinnosti. Chýba neha, rešpekt, záujem aj spoločná radosť. Dieťa sa tak učí, že blízkosť môže existovať bez lásky a že vo vzťahu je normálne byť osamelý.
Iné deti sú svedkami častých konfliktov. Každý krik, urážka alebo ponižovanie v nich zanecháva stopu. Nie preto, že by si pamätali každé slovo, ale preto, že ich telo sa učí žiť v neustálej pohotovosti. Domov sa stáva miestom, kde treba byť opatrný, nie miestom oddychu.
Rodičia často hovoria: „Veď sa hádame len občas.“ Pre dieťa však nie je rozhodujúca len intenzita konfliktov, ale aj to, či po nich prichádza zmierenie, ospravedlnenie a obnovenie pocitu bezpečia. Ak konflikt zostáva visieť vo vzduchu celé dni, dieťa si môže myslieť, že za napätie nesie určitú zodpovednosť.
Spoločná domácnosť môže byť pre dieťa krásnym darom, ak je naplnená rešpektom, spoluprácou a citovou bezpečnosťou. Ak je však dlhodobo miestom strachu, odmietania alebo emocionálneho chladu, spoločné bývanie samo osebe dieťa nechráni.
To neznamená, že rozchod rodičov je vždy lepším riešením. Znamená to len, že kvalita vzťahov je pre zdravý vývin dieťaťa dôležitejšia než samotný rodinný stav. Dieťa dokáže vyrastať spokojne aj v dvoch domácnostiach, ak v oboch nachádza lásku, stabilitu a rešpekt. Rovnako môže trpieť v jednej domácnosti, ak je plná napätia a nevypovedaných konfliktov.
Najväčším darom pre dieťa nie je to, že jeho rodičia bývajú pod jednou strechou za každú cenu. Najväčším darom je domov, v ktorom nemusí byť neustále v strehu. Domov, kde sa cíti v bezpečí, kde môže slobodne prejavovať svoje emócie a kde vie, že láska nie je podmienená strachom ani tichom.
Pretože šťastné detstvo nevytvárajú štyri steny ani spoločná adresa. Vytvára ho atmosféra, v ktorej sa dieťa môže cítiť milované, chránené a prijaté.
