Úplný pocit „sme pripravení na 100 %“ má pri druhom dieťati málokto. Skôr ide o to, či máte dosť stability, kapacity a spoločného rozhodnutia na to, aby ste zvládli aj náročnejšie obdobie — nie či budete bez pochybností.
Pomáha pozrieť sa na pripravenosť realisticky, nie ideálne.
Znaky, ktoré často hovoria skôr „áno, máme z čoho čerpať“:
- viete spolu s partnerom fungovať aj pod stresom,
- prvé dieťa už neberie úplne všetku energiu každý deň,
- aspoň občas sa cítiš psychicky „nad vodou“, nie dlhodobo na hrane,
- máte základnú finančnú stabilitu,
- existuje aspoň nejaká pomoc alebo opora,
- predstava druhého dieťaťa v tebe nevyvoláva len paniku, ale aj určitú vnútornú blízkosť alebo zmysel.
Naopak, možno ešte potrebujete čas, ak:
- si dlhodobo vyčerpaná alebo psychicky preťažená,
- partnerstvo je veľmi napäté,
- fungujete len v režime prežívania,
- predstava ďalšieho dieťaťa v tebe vyvoláva hlavne tlak a stiesnenosť,
- alebo máš pocit, že by si tým úplne stratila samu seba.
Dôležité je aj uvedomiť si, že pripravenosť nie je len o podmienkach „vonku“. Niekto má dobré financie, ale nulovú psychickú kapacitu. Iný nemá ideálne podmienky, ale cíti silnú vnútornú stabilitu a partnerstvo.
A často pomôže jedna otázka:
- Chceme druhé dieťa preto, že po ňom vnútorne túžime, aj keď máme rešpekt?
- Alebo sa skôr snažíme presvedčiť sami seba, že by sme „mali“?
Rešpekt a obavy sú normálne. Dôležité je, či popri nich existuje aj niečo, čo vás k tej predstave prirodzene ťahá.
Niekedy je tiež úplne v poriadku povedať:
„Ešte nie sme pripravení teraz“ — bez toho, aby to znamenalo definitívne „nikdy“.
