Spánok je pre dieťa oveľa viac než oddych. Počas spánku sa intenzívne vyvíja mozog, nervový systém, imunita aj celé telo. Preto kvalita spánku výrazne ovplyvňuje rast, učenie, emócie aj správanie dieťaťa cez deň.
Počas hlbokého spánku sa uvoľňuje rastový hormón, ktorý podporuje:
- rast kostí a svalov,
- regeneráciu tela,
- vývoj mozgu,
- a obnovu energie.
Práve preto bývajú deti počas období rastu:
- spavejšie,
- hladnejšie,
- citlivejšie,
- alebo nepokojnejšie v noci.
Spánok je zároveň veľmi dôležitý pre mozog. Počas neho si dieťa:
- spracováva zážitky,
- upevňuje pamäť,
- učí sa nové veci,
- a reguluje emócie.
Nedostatok kvalitného spánku sa u detí často neprejaví len únavou. Môže sa ukázať aj ako:
- podráždenosť,
- hyperaktivita,
- plačlivosť,
- problémy so sústredením,
- častejšie záchvaty hnevu,
- alebo oslabená imunita.
Veľký vplyv má aj prostredie:
- pravidelný režim,
- pokojná večerná atmosféra,
- primeraná teplota izby,
- menej obrazoviek pred spaním,
- pocit bezpečia a blízkosti.
Deti totiž zaspávajú nielen telom, ale aj nervovým systémom. Ak je večer plný stresu, chaosu alebo silných podnetov, telo môže byť unavené, ale mozog zostáva „v pohotovosti“.
Dôležité je vedieť, že potreba spánku sa mení podľa veku:
- novorodenci: približne 14–17 hodín denne,
- batoľatá: okolo 11–14 hodín,
- predškoláci: asi 10–13 hodín,
- školáci: približne 9–12 hodín,
- tínedžeri: okolo 8–10 hodín.
Každé dieťa je však trochu iné. Dôležitejšie než presné číslo býva:
- či sa ráno budí relatívne oddýchnuté,
- prospieva,
- zvláda deň primerane veku,
- a nemá dlhodobé problémy so správaním či únavou.
Zdravý spánok nie je len „noc bez budenia“. Je to základ emocionálnej stability, učenia, imunity aj celkového vývoja dieťaťa.
