Prerušovaný spánok môže mať na telo podobný efekt ako príliš krátky spánok — niekedy aj horší. Problém nie je len počet hodín, ale to, že mozog sa nedostane dostatočne dlho do hlbokých fáz spánku.
Krátkodobé dôsledky (už po pár nociach):
- horšia koncentrácia a pamäť,
- podráždenosť a väčšia emočná reakčnosť,
- pomalšie reakcie,
- vyšší pocit stresu,
- väčšia chuť na sladké a kalorické jedlá.
Dlhodobé dôsledky pri chronicky prerušovanom spánku:
- vyššie riziko vysokého tlaku a srdcovo-cievnych problémov,
- horšia regulácia cukru a vyššie riziko Type 2 Diabetes,
- oslabená imunita,
- vyššie riziko úzkosti a depresívnych symptómov,
- hormonálne zmeny (kortizol, hlad a sýtosť),
- väčšie riziko vyhorenia.
Pre rodičov je typické, že:
- spia „na etapy“,
- majú veľa mikroprebudení,
- a často fungujú v chronickom miernom spánkovom deficite.
Zaujímavé je, že telo vie určitý čas fungovať relatívne dobre aj pri kratšom spánku, ak je:
- súvislý,
- pravidelný,
- a obsahuje dostatok hlbokého spánku.
Naopak 8 hodín s častým budením môže regenerovať horšie než 6 súvislých hodín.
Najviac pomáha:
- získať aspoň jeden dlhší neprerušovaný blok (ideálne 4–5 hodín),
- obmedziť nočné svetlo a mobil po zobudení,
- nesnažiť sa „dohnať všetko“ večer na úkor spánku,
- krátke denné zdriemnutia do 30 minút,
- striedanie nočnej starostlivosti, ak je to možné.
