Únava po pôrode má veľmi silný vplyv na psychickú pohodu mamy — biologicky aj emocionálne. Kombinácia prerušovaného spánku, hormonálnych zmien, neustálej pohotovosti a tlaku na fungovanie vie výrazne meniť náladu aj schopnosť zvládať stres.
Bežné pri veľkej únave sú:
- plačlivosť,
- podráždenosť,
- pocit zahltenia aj pri malých úlohách,
- horšia trpezlivosť,
- úzkostné myšlienky,
- pocit „nefungujem ako kedysi“,
- emočné otupenie alebo odpojenie.
Mozog pri dlhodobom nedostatku spánku:
- silnejšie reaguje na stres,
- horšie reguluje emócie,
- a má slabšiu schopnosť „vypnúť“.
Preto sa mnoho mám cíti:
- večer psychicky rozbitých,
- ale zároveň nedokážu zaspať,
- alebo majú pocit neustáleho vnútorného napätia.
Krátkodobý „baby blues“ je veľmi častý v prvých dňoch až 2 týždňoch po pôrode:
- výkyvy nálad,
- plač bez jasného dôvodu,
- precitlivenosť,
- únava.
To samo často ustúpi.
Pozornejšie treba sledovať situácie, keď sa objaví:
- silná úzkosť,
- dlhodobá beznádej,
- pocit zlyhávania,
- strata radosti,
- panické stavy,
- neschopnosť oddýchnuť si ani pri možnosti spať,
- alebo myšlienky na sebapoškodenie či útek.
Vtedy môže ísť o Postpartum Depression alebo popôrodnú úzkosť — a pomoc je veľmi dôležitá.
Čo zvyčajne pomáha najviac:
- aspoň občasný neprerušovaný spánok,
- praktická pomoc namiesto rád,
- pravidelné jedlo a hydratácia,
- kontakt s inými rodičmi,
- krátky čas bez dieťaťa bez pocitu viny,
- otvorene hovoriť o tom, že je to náročné.
Partner často vie výrazne pomôcť hlavne tým, že:
- preberie časť mentálnej záťaže,
- chráni mamu pred zbytočnými povinnosťami,
- a aktívne vytvára priestor na oddych, nie len „pomáha na požiadanie“.
