Keď dieťa je alebo odmieta jedlo, najviac pomáha pokojná, neutrálna a rešpektujúca komunikácia. Cieľom nie je dieťa presvedčiť alebo kontrolovať, ale podporiť bezpečný vzťah k jedlu a dôveru vo vlastné telo.
Keď dieťa je
Môžete opisovať, podporovať a vytvárať príjemnú atmosféru:
- „Vidím, že ti dnes chutí.“
- „Tá mrkva pekne chrumká.“
- „Ochutnal/a si niečo nové.“
- „Počúvaš svoje bruško.“
- „Som rada, že spolu sedíme pri stole.“
- „Jedlo nám dáva energiu.“
Namiesto veľkého tlaku na pochvalu:
Namiesto:
- „Šikovný/á, všetko si zjedol/a.“
Skúste:
- „Vyzerá, že tvoje telo bolo hladné.“
- „Rozhodol/la si sa, že máš ešte chuť.“
To pomáha budovať vnútorné vnímanie, nie jedenie pre pochvalu.
Keď dieťa odmieta jedlo
Najdôležitejší je pokoj. Tlak často odpor ešte zvýši.
Pomáhajú vety:
- „Nemusíš jesť, ak teraz nechceš.“
- „Môžeš len ochutnať.“
- „Je v poriadku, že dnes na to nemáš chuť.“
- „Nové jedlá niekedy potrebujú čas.“
- „Môžeš si jedlo len pozrieť alebo ovoňať.“
- „Tvoje chute sa menia.“
Keď nechce ochutnať nové jedlo
- „Stačí malý dotyk jazykom.“
- „Nemusíš to mať rád/rada hneď.“
- „Skúšanie chce odvahu.“
- „Aj dospelí si niekedy zvykajú na nové chute.“
Čomu sa radšej vyhnúť
Tieto výroky často vytvárajú tlak alebo hanbu:
- „Musíš to dojesť.“
- „Bez toho nebude dezert.“
- „Si prieberčivý/á.“
- „Pozri, brat to zjedol.“
- „Aspoň ešte tri sústa.“
- „To je zdravé, to musíš jesť.“
Keď dieťa zje veľmi málo
Namiesto úzkosti alebo presviedčania:
- „Možno teraz tvoje telo nepotrebuje viac.“
- „Ďalšie jedlo bude neskôr.“
- „Dôverujem tvojmu telu.“
Veľmi užitočný princíp
Rodič:
- ponúka jedlo,
- vytvára atmosféru,
- určuje čas jedla.
Dieťa:
- rozhoduje, či bude jesť,
- koľko zje.
Tento prístup znižuje boje pri stole a podporuje zdravý vzťah k jedlu.
Krátke „bezpečné“ vety pri stole
- „Môžeš počúvať svoje telo.“
- „Nemusíš sa ponáhľať.“
- „Každý má iné chute.“
- „Jedlo môže byť objavovanie.“
- „Som rada, že sme spolu.“
