To je otázka, na ktorú neexistuje jedna správna odpoveď. Každý rodič reaguje na stres s deťmi trochu inak a často závisí od:
- únavy,
- množstva stresu v daný deň,
- vlastných skúseností z detstva,
- podpory, ktorú má k dispozícii.
Môže však byť užitočné pozrieť sa na svoje typické vzorce.
Keď nastane stresová situácia...
Napríklad:
- dieťa má záchvat hnevu,
- odmieta spolupracovať,
- súrodenci sa hádajú,
- niekam sa ponáhľate a nič nejde podľa plánu.
Ako zvyčajne reaguješ?
1. Boj
Môže sa prejaviť:
- zvýšeným hlasom,
- príkazmi,
- snahou okamžite získať kontrolu.
Vnútri môže byť pocit:
„Musím to hneď zastaviť.“
2. Útek
Môže vyzerať ako:
- stiahnutie sa,
- ignorovanie situácie,
- emocionálne odpojenie.
Vnútri môže byť:
„Je toho na mňa priveľa.“
3. Zamrznutie
Môže sa prejaviť:
- nerozhodnosťou,
- pocitom zahltenia,
- neschopnosťou reagovať.
Vnútri môže byť:
„Neviem, čo mám robiť.“
4. Upokojovanie za každú cenu
Niektorí rodičia sa snažia okamžite odstrániť každé nepohodlie dieťaťa.
Vnútri môže byť:
„Neznesiem, že je moje dieťa smutné alebo nahnevané.“
Dôležitá otázka
Po náročnej situácii sa môžeš opýtať:
„Na čo som reagoval/a viac – na správanie dieťaťa alebo na vlastný stres?“
Napríklad:
- bolo dieťa naozaj neposlušné,
- alebo som bol/a už vyčerpaný/á a na hrane?
Táto otázka nie je o vine. Je o porozumení.
Čo si všímať
Počas najbližšieho týždňa môžeš sledovať:
- Čo ma najrýchlejšie vyvedie z rovnováhy?
- Kedy strácam trpezlivosť?
- Aké pocity sa objavia tesne predtým?
- Čo mi pomáha zostať pokojnejší/ia?
Napríklad môžeš zistiť, že najťažšie situácie prichádzajú:
- keď si hladný/á,
- keď si neoddýchneš,
- keď sa ponáhľaš,
- keď sa cítiš pod tlakom.
Uvedomelé rodičovstvo neznamená byť stále pokojný/á
Skôr znamená postupne si všímať:
„Aha, teraz som napätý/á.“
„Teraz mám chuť kričať.“
„Teraz potrebujem spomaliť.“
Tento okamih uvedomenia vytvára priestor medzi emóciou a reakciou.
A práve v tom priestore vzniká možnosť reagovať tak, ako by si naozaj chcel/a, nie len tak, ako ťa vedie stres.
