Každý rodič sa teší z úspechov svojho dieťaťa. Prvé kroky, dobrá známka, víťazstvo na súťaži či krásny obrázok prirodzene vyvolávajú radosť a hrdosť. Niekedy si však ani neuvedomíme, že oveľa dôležitejšie než samotný výsledok je to, čo mu predchádzalo – odvaha začať, vytrvalosť nevzdať sa a ochota skúšať znova.
Práve tieto vlastnosti pomáhajú dieťaťu uspieť nielen v škole, ale aj v živote.
Výsledok je len okamih, snaha je cesta
Predstavte si dve deti. Jedno dostane jednotku bez väčšej námahy. Druhé sa celé popoludnie pripravuje, prekonáva svoje ťažkosti a nakoniec prinesie domov trojku.
Ktoré z nich si zaslúži pochvalu?
Odpoveď je jednoduchá – obe.
Každé dieťa je na inej štartovacej čiare. To, čo je pre jedno samozrejmé, môže byť pre druhé veľkou výzvou. Ak oceňujeme iba výsledky, dieťa môže nadobudnúť pocit, že jeho hodnota závisí od výkonu. Ak si však všímame aj jeho úsilie, učíme ho, že rast je dôležitejší než dokonalosť.
Čo sa dieťa naučí z našich slov?
Keď po úspechu povieme iba:
„Výborne, máš jednotku.“
dieťa si môže zapamätať, že dôležitá je známka.
Keď však povieme:
„Videla som, koľko času si tomu venoval. Nevzdal si sa, aj keď to bolo náročné.“
učíme ho, že hodnotu má aj samotná cesta.
Takéto slová posilňujú vytrvalosť, trpezlivosť a vnútornú motiváciu. Dieťa sa učí pracovať na sebe nie preto, aby získalo pochvalu, ale preto, že objavuje radosť z vlastného pokroku.
Neúspech nie je opakom úspechu
Každé dieťa niekedy prehrá, pomýli sa alebo niečo nezvládne podľa svojich predstáv.
Práve v takých chvíľach rodič rozhoduje, aký význam bude mať táto skúsenosť.
Ak počuje:
„Nevadí, nabudúce sa viac snaž.“
môže mať pocit, že jeho úsilie nestačilo.
Ak však počuje:
„Som na teba hrdá, že si to nevzdal. Čo si sa z toho naučil?“
začne vnímať chybu ako príležitosť na rast.
Deti, ktoré sa neboja neúspechu, sa odvážia skúšať nové veci. A práve to je základ skutočného rozvoja.
Oceňujte aj malé kroky
Nie všetky úspechy sú veľké a viditeľné.
Niekedy je obrovským víťazstvom to, že sa dieťa prvýkrát prihlási na hodine, prekoná strach z vystúpenia, samo osloví nového kamaráta alebo dokončí úlohu, pri ktorej by sa kedysi vzdalo.
Tieto malé kroky si často nevšimneme, no práve ony budujú sebadôveru.
Keď ich rodič ocení, dieťa cíti, že jeho pokrok má hodnotu, aj keď ho nevidí celý svet.
Pochvala, ktorá posilňuje
Skúste namiesto všeobecných viet používať konkrétne povzbudenie.
Namiesto:
„Si šikovný.“
môžete povedať:
- „Páčilo sa mi, že si sa nevzdal, aj keď to bolo ťažké.“
- „Vidím, ako si sa zlepšil oproti minulému týždňu.“
- „Obdivujem tvoju trpezlivosť.“
- „Som hrdá na tvoju odvahu skúsiť niečo nové.“
- „Ďakujem, že si do toho vložil svoje úsilie.“
Takéto slová pomáhajú dieťaťu pochopiť, ktoré vlastnosti mu pomáhajú napredovať.
Otázka pre každého rodiča
Skúste sa dnes na chvíľu zastaviť a položiť si jednoduchú otázku:
Kedy som naposledy ocenila snahu svojho dieťaťa bez ohľadu na výsledok?
Ak si na takú chvíľu nespomeniete, neznamená to, že ste zlý rodič. Je to len príležitosť začať si viac všímať všetko úsilie, ktoré vaše dieťa každý deň vynakladá – často potichu a bez toho, aby o tom hovorilo.
Na záver
Deti nepotrebujú počuť, že musia byť najlepšie. Potrebujú vedieť, že ich snaha má zmysel, že chyby sú prirodzenou súčasťou učenia a že ich rodičia vidia nielen výsledok, ale aj cestu, ktorú prešli.
Keď oceňujeme vytrvalosť, odvahu a úsilie, dávame dieťaťu oveľa viac než pochvalu. Pomáhame mu vybudovať vnútornú silu, ktorá ho bude sprevádzať celý život – schopnosť nevzdať sa, veriť si a pokračovať aj vtedy, keď sa úspech nedostaví na prvý pokus.
