To, že sa pri hlbokých tónoch cítite uvoľnenejšie, má viacero možných fyziologických aj psychologických dôvodov.
1. Hlboké tóny prirodzene predlžujú výdych
Keď vydávate nízky tón („óóó“, „úúú“, hučanie), zvyčajne:
- vydychujete pomalšie,
- dýchate hlbšie,
- menej zadržiavate dych.
Dlhší výdych podporuje aktivitu parasympatického nervového systému, ktorý súvisí s oddychom a regeneráciou.
2. Menej napätia v hrdle a čeľusti
Vysoké alebo silno tlačené tóny často vyžadujú väčšie svalové napätie v oblasti:
- hrtana,
- jazyka,
- čeľuste,
- krku.
Naopak, hlboké tóny bývajú spojené s uvoľnenejšou polohou hrtana a mäkším hlasovým prejavom. Toto uvoľnenie sa môže prenášať aj na zvyšok tela.
3. Vibrácie tela
Pri hlbokých tónoch môžete cítiť vibrácie:
- v hrudníku,
- v krku,
- niekedy až v bruchu.
Tieto vibrácie zvyšujú telesné uvedomenie a môžu pôsobiť upokojujúco, podobne ako rytmické hojdanie alebo pravidelný dych.
4. Vplyv na nervový systém
Pri hučaní alebo dlhom vydávaní tónov sa aktivujú svaly a nervové dráhy v oblasti hrdla, kde prebieha aj blúdivý nerv (nervus vagus).
Nie je to tak, že by každý tón priamo stimuloval nerv, ale kombinácia:
- pomalého výdychu,
- vibrácií,
- hlasovej produkcie,
často vedie k subjektívnemu pocitu väčšieho pokoja.
5. Evolučný a emocionálny rozmer
Nízke, pomalé zvuky sú v mnohých situáciách spojené s bezpečím a upokojením:
- uspávanky,
- tiché rozprávanie,
- mrmlanie rodiča dieťaťu,
- meditatívne spevy.
Mozog si môže takéto zvuky spájať s pocitom istoty a ochrany.
Malý experiment
Skúste porovnať:
- 30 sekúnd vysokého „ííííí“,
- 30 sekúnd hlbokého „óóóóó“ alebo „mmmm“.
Potom si všimnite:
- dýchanie,
- napätie v čeľusti,
- ramená,
- oblasť panvy a brucha.
Mnoho ľudí cíti pri hlbších tónoch viac uzemnenia, stability a telesného uvoľnenia.
Preto sa hlboké tóny často využívajú v speve, meditácii, dychových cvičeniach, práci s panvovým dnom aj v príprave na pôrod. Nie preto, že by mali magický účinok, ale preto, že podporujú fyziologické procesy spojené s relaxáciou.
