Áno, niektoré deti sú na nočné podnety veľmi citlivé a môžu ich budiť:
- pohyb rodiča,
- otáčanie sa v posteli,
- hlas,
- svetlo,
- chrápanie,
- kašeľ,
- alebo aj samotná prítomnosť, keď sa dieťa dostáva do ľahšej fázy spánku.
Zároveň veľa detí práve vďaka blízkosti rodiča zaspáva pokojnejšie a po krátkom prebudení sa rýchlejšie zreguluje. Preto nie je spoločné spanie automaticky príčinou zlého spánku ani automaticky riešením — veľmi závisí od temperamentu dieťaťa a konkrétnej situácie.
Niekedy sa stáva:
- dieťa sa budí kvôli podnetom,
ale zároveň - bez blízkosti rodiča sa budí ešte viac alebo ťažšie zaspáva.
Preto býva užitočné skôr pozorovať konkrétny vzorec než hľadať univerzálne pravidlo.
Znaky, že ho podnety možno rušia:
- reaguje na každé otočenie alebo vstávanie,
- po vašom pohybe sa úplne preberie,
- spí pokojnejšie pri väčšom priestore,
- alebo sa výrazne zlepší spánok po malej zmene prostredia.
Niektorým rodinám pomôže:
- väčší priestor na spanie,
- samostatný matrac vedľa,
- tlmené svetlo,
- tichšie presuny,
- biely šum,
- alebo postupný prechod do vlastného priestoru bez úplného oddelenia.
Dôležité však je, aby sa z toho nestal tlak:
„Budíme ho, teda robíme niečo zle.“
Detský spánok je často prerušovaný aj bez objektívnej príčiny a veľa faktorov neviete úplne ovplyvniť.
Skôr než hľadať dokonalý režim býva užitočné sledovať:
- Je dieťa dlhodobo nevyspaté a podráždené?
- Alebo sa síce budí, no celkovo funguje dobre?
- A ako veľmi je aktuálne nastavenie únosné pre vás?
